Na lavičke v parku spí,
nad niečím dumá,
nad niečím sní.
Zamotaný príbeh,
pomaly sa rozpletá.
Labute,
tie verné stvorenia,
láske učia,
ľudí bez mena.
Aj tá jedna,
z jazera povstala,
k lavičke sa náhli,
zo sna ho preberá.
Bozkom,
princa na labuť premieňa.
Spolu,
v objatiach krídel,
v ladných pohyboch,
vo vlnách jazera,
v šuchote peria,
do lásky zamieria.
Commenter cet article