Zakliate duše,
vo večnom meste.
Polnočné zvony,
na hostinu ich pozývajú.
Po jednej prichádzajú,
zľava, sprava,
hľadajú za stolom svoje miesto.
Je tesno,
veď prekliatych hodne jesto.
Nie je núdza o spoločnosť.
Tlačenica,
dav,
čo pohltí.
To keď prekliati,
zrazu sa rozhodnú,
že stretnú sa pri pokri.
Úder zvonu,
ich signál,
dnu vchádzajú,
bez pozdravu,
mlčky,
čakajú na karty,
čo im rozdávajú.
V tejto spoločnosti,
aj s esami sa dá prehrať,
never prekliatym,
keď po polnoci ťa vábia sa pridať.
Adam Liberčan
Básne, texty, rozprávky ...
Blog Adam Libercan
-
À propos
/image%2F0175420%2F201209%2Fob_c6dcf2b2a8db0be2247f6c47a1eda335_brusel-085.jpg)
Básne, texty, rozprávky ...
-
Adam Liberčan
/image%2F0175420%2F201210%2Fob_bd832c27d950cfe120a5ca90a0857e12_pariz-2008-b-081.jpg)
Niečo o mne? Táto stránka vám dá hádam odpoveď ...
/image%2F0175420%2F201209%2Fob_d49d365b5408fcf78eb24653ce57c10b_pict0535.jpg)
Commenter cet article