Zvony bijú polnoc,
zvony mieru,
to len keď im srdcia berú,
tak záhadne onemejú.
Aby svet nepočul ich tlkot,
aby si myslel, že spia.
Ich hlas nech sa viac nerozlieha,
nech je krajina bez mena.
Krajina bez zvonov,
plače,
stráca sa v dejinách,
krváca,
preklína osud,
zuby zatína.
Bojuje?
Pssst, práve navždy usína ....
Commenter cet article