Cez prsty prepletám tvoje vlasy,
lenivé dopoludnie,
za oknom sa naháňajú oblaky,
a my,
my im mávame na cesty.
Vôňa kávy ku dňu prebúdza,
kradmo sa plíži,
nesmelo sa zakráda,
napĺňa byt,
a do seba ho vnára.
V očiach sa ti ešte odohráva nočný sen,
rozlúčka s nocou,
no pred očami už vynára sa ten,
ktorý ťa očakáva,
a nemusí to byť len tajné želanie.
Na stole zostala šálka,
odtlačky pier,
spomienka počká,
spomienka pretrváva.
Commenter cet article